štvrtok 7. januára 2016

Pridali sa!!! Key


Jméno postavy, g+ meno: Kim Kibum, Kim Kibum
Skupina: Shinee
Věk: 23
Bytost: Spectrum
Pozícia: Zverenec
Sexuální orientace: Homo
Student/Učitel: Študent
Hodín na rpg: 1-2

Příběh postavy: Bummie sa narodil do rodiny, kde boli ako inak všetci pôvodom Spectrá. Kibum z nich bol však najmladší. Ich rodina nebola nijako známa...obyčajná rodina ako každá iná. Nerozkrikovali o sebe čo sú zač, čo vedia a dokážu. Načo~ Veď v dnešnom svete bolo lepšie keď to, že je niekto trochu odlišný, ostatní nevedeli. K čomu by im to koniec koncov aj bolo. Aspoň si takto mohli nažívať bez akýchkoľvek väčších problémov svoj pokojný život. A tak tomu aj bolo. Všetko šlo až prekvapivo dobre, a tak zlom musel nastať... Obaja jeho rodičia aj s jeho staršou – už dospelou sestrou sa vydali von na nočný tréning k jazeru, aby si upevnili svoju schopnosť ovládania vody. Neboli tam jediní. Bolo tam aj pár ďalších Spectier z ich rodu, čo boli vlastne Bummieho vzdialenejší príbuzní. On však ísť nemohol, pretože nebol plnoletý, a tak ho nechali doma. Až taký malý nebol takže to zvládol aj sám. A v tú noc sa to stalo. Život vtedy len štrnásťročného Kibuma sa úplne zmenil. Všetkých, ktorí boli v tú osudnú noc pri jazere, napadla skupina omnoho silnejších bytostí, dodnes však nevie či to majú na svedomí upíri, vlkodlaci, démoni alebo kto vlastne... Od toho dňa sa z neho stala sirota. Mal toľko šťastia, že sa ho ujala rodina, ktorá bola k nemu dobrá, no on to aj tak znášal veľmi ťažko. Ako Spectrum bol veľmi šikovný a rodičia ho učili svojim schopnostiam už od mala a dopredu. Vedel toho toľko ako jeho o 8 rokov staršia sestra, no nemal to šťastie naučiť sa viac. Musel sa so všetkým vysporiadať úplne sám. Bolo to veľmi ťažké, keďže mal s rodičmi úžasný vzťah a taktiež aj so svojou sestrou. Nevzdával to a učil sa poctivo ďalej či už v škole alebo rozvíjal svoje schopnosti. Ostal však dosť tichý a uzavretý do seba, a skoro s nikým v triede sa nebavil. Preto ho spolužiaci automaticky považovali sa neskutočného šprta, keďže sa aj dobre učil a celé prestávky, boli jeho jedinými kamarátmi knížky... a tak ho začali šikanovať čím mu tiež nepomáhali. Preto vystriedal niekoľko škôl, no ako keby neexistovali normálni ľudia a všade vždy nastal ten istý scenár, ktorý ho jednoducho prenasledoval. Až na úplne poslednej škole, kde už bol z toho celého znechutený, otrávený a kedy už len odpočítaval dni do konca jeho posledného roka na škole stretol jedného chlapca, ktorý bol iný. Chránil ho a nikdy mu nepovedal žiadnu zlú pripomienku alebo narážku. Bol milý, statočný a vždy si ho zastával. A akonáhle na neho niekto len zdvihol ruku, zrazu sa tam zjavil a postavil sa pred neho aby ho bránil. A odvtedy ho aj po skončení školy všade sprevádzal a bránil ho aby mu už nikdy nikto neubližoval, keďže to očividne bolo potrebné. A on bol za neho veľmi rád.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára